Nové technológie vstupujú do zdravotníctva takou rýchlosťou ako nikdy predtým. Diaľkovo ovládané roboty, genomika, kmeňové bunky, umelá inteligencia a ďalšie sa stávajú štandardnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Dnes už nikoho neprekvapí využitie 3D tlačiarní na „výrobu“ a vypestovanie náhradných orgánov pre transplantácie.
Technologický rozmach však vedie nielen k objaveniu doposiaľ netušených možností v medicíne, ale predstavuje aj výzvu pre účastníkov verejných zdravotníckych systémov, vrátane tvorcov zdravotníckej politiky, regulátorov, poisťovne, lekárov av neposlednom rade aj pacientov.
Nové ale drahé možnosti
„Technológie sú pre zdravotníctvo prínosné vtedy, keď z nich plynúce zdravotnícke benefity prevýšia ich nákladnosť,“ hovorí správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. To sa ale vraj často nedeje, pretože náklady zdravotnej starostlivosti v posledných dvadsiatich rokoch raketovo rastú, zatiaľ čo jej dostupnosť sa zásadne nezvyšuje. Vlády jednotlivých krajín by preto mali vážne uvažovať o tom, ako si s týmto stavom poradia.
Problémom sú napríklad vstupné ceny život zachraňujúcich liekov, najmä na liečbu rakoviny. Tá je vďaka tomu v Spojených štátoch dnes štyrikrát nákladnejšia ako pred osemnástimi rokmi. Zatiaľ čo v roku 1995 predstavovali náklady na liečbu, ktorá život pacienta predĺžila o jeden rok, okolo 50-tisíc dolárov, v roku 2013 to už bolo viac ako 200-tisíc. A to aj po odčítaní vplyvu inflácie.
Platitelia zdravotnej starostlivosti sa tiež čoraz častejšie stretávajú s tým, že financujú vysoko nákladnú starostlivosť pre veľmi úzky kruh obyvateľov. A pritom by nové technológie mali starostlivosť sprístupňovať stále väčšiemu množstvu ľudí prostredníctvom jej zefektívňovania a zlacňovania. Na druhej strane nové lieky proti hepatitíde sú veľmi účinné a súčasne pomerne lacné a tým dlhodobo cielia širokú časť populácie. Lenže práve preto, že sú takto využívané, výrazne zaťažujú verejné rozpočty, čo vytláča iné druhy liekov.
Nastoliť rovnováhu
„Výdavky na nové technológie musia reflektovať skutočné prínosy vrátane ich porovnania s alternatívnymi liečebnými postupmi,“ píšu autori štúdie OECD. Platitelia musia byť vraj tiež vybavení možnosťami, ako ovplyvňovať ceny liekov a liečby a musí im byť umožnené neplatiť za využitie technológií, ktoré majú len malú alebo vôbec žiadnu účinnosť.
„Vyjednávacia pozícia medzi platcami zdravotnej starostlivosti a výrobcami liekov, zdravotníckych zariadení a pomôcok musí byť vybalansovaná,“ dodáva OECD. To môže byť dosiahnuté skrze väčšiu transparentnosť systému, spoluprácu medzi jednotlivými platiteľmi alebo dokonca za pomoci spolupráce medzi jednotlivými štátmi. Príkladom v tom môže byť Taliansko či Veľká Británia alebo iniciatíva, do ktorej sú zapojené niektoré európske a latinskoamerické krajiny.
Nezabúdajme na pozabudnuté
Okrem rastúcich nákladov zdravotnej starostlivosti správa OECD upozorňuje aj na množstvo ďalších bodov, ktoré by mali vlády jednotlivých krajín reflektovať. Ide najmä o investície do výskumu liečby takzvane „pozabudnutých“ chorôb ako HIV/AIDS alebo tuberkulóza, boj proti odolnosti baktérií ale aj o zameraní sa na výskum demencie. Tieto oblasti sú z hľadiska zisku menej zaujímavé, a tak OECD odporúča zaviesť stimuly súkromným investorom, ktorí budú výskum a vývoj v týchto oblastiach financovať.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v neposlednom rade predkladá celý rad odporúčaní pre vlády a politiky členských krajín. Ide napríklad o podporu investícií do biotechnologického výskumu a pripraviť zdravotníctvo na príchod nových technológií. Vlády by podľa OECD mali tiež zaviesť regulácie vstupu technológií do zdravotníctva s ohľadom na to, aby plnili hlavný účel, kvôli ktorému sú vyvíjané – teda zefektívniť, zlacniť a sprístupniť zdravotnú starostlivosť stále väčšiemu množstvu ľudí.
S tým ide aj ruka v ruke zavedenie systému evaluácie toho, ako sú technológie v zdravotníctve využívané. Jednou z kľúčových úloh pre politikov a regulátorov je zrýchlenie prístupu k novým objavom v medicíne. V súčasnosti totiž vývoj nových liekov aj zariadení naráža na prílišné byrokratické prekážky, čím sa nové možnosti liečby k pacientom dostanú neskoro alebo vôbec.
